Koode

Famtinki e Findinki

PUƊI KO NGUURNDAM ADUNA

.

Senegaal – Afrik nani daranii aawre leɗɗe.
Eey – eey aawre leɗɗe ko nafoore mawnde heewnde, kono noon won ko adii aawre leɗɗe.

Ko adii aawre leɗɗe , ɗuum woni reen’de ladde e hisnude ɗum e kuuɓal, nde tawnoo ɗam Allah adii ɗam fayannde.
So Allah toɓnii toɓo mum haa heewii, leɗɗe mbiltii ngubiima, puɗii – puɗtii, leydi roondiima huɗo.
Reen’de ɗuum ɗoon haa hisa e jayngol ɗuum ardii aawde leɗɗe.
Ladde nde yo hisne , ko adii yaltin’de kaalisaaji ina sara e yimɓe yo ngaaw leɗɗe, tawa yimɓe ɓe na ngoppaa na cuma ladde, neɗɗo na waawi waɗan’de hoyre mum huurgo haɗoroo naange e toɓo, kono huurgo huuroowo leydi fof neɗɗo hattaani ɗum.
Ko ngoonga en njawaani ko waɗetee e aawre leɗɗe ɗee ko, kono yo annde reen’de aawre Allah nde ɓuri newaade e wiyde ina ňemtina ɗum.

Neɗɗo na waawi aawde ngesa wuura – wuurna yoga e renndo , kono wuurtin’de leydi ko reen’de e reentaade bonnude ɗum ɓuri newaade e newanaade neɗɗo.

Hikka 2020 leyɗe afrik bayrunooɗe toɓeede e ileede fof toɓaama ilaama haa moƳƳi, tee toɓo e ilam ko jibinta e nafoore ko anndodtaako.

Adii waɗɗaade e neɗɗo ko reen’de ko woodi ko tawo nde waɗta heen ɓeydaari, kono oo na liɓa 1000 , oya na dartina 0001 yaawataa sukkude saka naftotoree.
Laame afrik yo potndu heen huunde fof , njeeygu dorog e yammbaa e feewnan’de hoyre mum kaalis no wayiri haɗeede ni, bonnude ladde ne yo haɗire noon, ngati bonnannde ladde ne ko caɗe ɗe ngalaa to kaaɗi.

Onon aynooɓe , remooɓe
Onon waaňooɓe, awooɓe
ladde ndee ko wonki mon.

Duppooɓe Ƴulɓe yo ngon anndaaɓe , mbaasa woppideede tan e ladde, ina mbaɗa ko weli ɗum en e dow nguura aduna fof.

Jawdi leydi fof na foti anndeede , kala gayno anndee , gayno o kadi o annda o mo anndaa.
Nokkere fof ina foti rokkeede deenoowo , kala ko boni e ndeen ladde tawa ko kanko naamnetee, ko ndeen ladɗe ɗe mbaawata hisde , ngati e nder leydi alaa ko foti dudneede , huunde fof na foti anndeede to woni e no woniri.
Afrik waasa wuurde tan e eɓɓe ɗe tuubakooɓe ngaddani ɗum en, ko alaa e sago afrik eɓɓana hoyre mum, waasa fawaade e eɓɓooji ɗe addanaa.

<< Hakkunde laaňe seeɗa njaafo-ɗon ina yalti rogere nde : Ko senegaal umminta ɗoo balabe ko ; LECTURE PUOR TOUS, ɗuum ko e ɓɓo ameriknaaɓe, ko amerik addi kaalis mum wiyi ; senegaal ndah jannginir ɓesngu ma ɗemɗe mum en.
Tee laamu sengaal nani hur-hurta e semaine langues national 45 ans, feccere teeminannde ina roŋki sostin’de heen hay dara ellee buuse mo alaa laɓi >>

Binndo biɗto

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *